GoG

28.7. sa konala predpremiéra pripravovanej hry GoG Sáry Arnstein a Jiřího Šimka. Na námet knihy Gog od Giovanni Papini-ho. A zanechala subjektívne dojmy, ktoré sa podarilo formulovať následovne:

Veselou formou podané spytovanie ega v rámci témy "médium". Opakovaný motív sebareflexie sa objavuje ako v hudbe, tak v tanci na ňu. Nikdy nevieš čo presne komunikuje, ono nevie tvoju interpretáciu a tento zmätok umožňuje pohyb záujmu medzi hercom a divákom. Ruší sa tak presná laterálnosť myslenia, jej hranice sa rozplávajú ako keď sa morská vlna vpije do piesku. Kontrastné sú akurát tak farby treniek Sáry a Jiřího.

Náhly začiatok a náhly koniec umocňujú pocit vytrhnutia z kontextu. Je to ale oslobodzujúce a humorné. A ten kontext divák aj tak v kútiku duše niekde cíti, ako ho šteklí imaginárnym prstom. Vytvára komunikačný šum, ale ten je harmonický. Kladie otázku a odpoveď sa nachádza v samotnom vnímaní obecenstva.

Džbánikovitá figúrka sa zvedavo pozerá na diváka. Jedným uchom dnu? Jedným uchom von? Vyber si stranu a pridaj sa.

Hra je jasná, nenáročná, hravá. Hravá hra. Natoľko to hercov baví, že keď sa rozosmejú, divák sa smeje tiež, ale nevie či to tak má byť alebo nie. Takisto to nevie o občasných nedotiahnutých a spastických pohyboch. Dotiahnuť! Vysvetliť!

Teším sa na ďalší vývoj.

A Jiří, nefajči už, som sa bála že po prvej scéne odpadneš.